Dobrú noc pán Stehlík.

Práve som sa vrátil z kina. Mám filmy rád a v poslednom čase sa to okolo mňa hemží veľmi vydarenými kúskami ako napr. The Humming bird Project, The Mustang, The Professor, atď. Dnes to bola ornitologická voľba medzi Pomaľovaným vtáčaťom a Stehlíkom (Goldfinch). Vyhral Pán Stehlík. Skvelý príbeh. Film sa síce trochu ťahal, ale všetko nakoniec dobre dopadlo s veľkým záverom, tak ako to snáď len vo svätom lese vedia. V tomto filme bola na pozadí príbehu ukradnutého obrazu jedna zaujímavá myšlienka: „Ako si môžeš privlastniť niečo, čo ti nepatrí?“ znela nahnevaná otázka, či skôr kárajúci oznam. A tak mi napadlo, že presne takto isto by sa malo pristupovať k láske. Nemožno si ju ponechať, odkázať, či zdediť. „Len“ ju použiť, najlepšie, ako sa dá. Tvorenie sa tomu tuším vraví … Áno, viem, veľké múdrosti zo svätého lesa. Tak som si v ich duchu hneď po skončení filmu nechal zavolať manažéra kina a reklamoval mu opakujúci sa piskľavý zvuk, čo znel v kinosále počas celého filmu a buď som bol jediný, čo to zaznamenal, alebo jediný, čo na to s najväčšou láskou upozornil. Manažér to potom v sále počul tiež, ospravedlnil sa, ubezpečil ma, že sa to už nebude opakovať a dal mi voľnú vstupenku na ďalšiu návštevu. Všetko dobre dopadlo, s veľkým záverom. Ako v poriadnom filme. 

Nová zbierka básní
Prvé vydanie:

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.