Poetická inšpirácia v každej šálke.

Všetko sa to začalo kávou. Lepšie povedané šálkou kávy u Juliusa Meinla. Myšlienka na pokračovanie vo vlastnom písaní pomaly prežívala niekde v útrobách podvedomia, sporadicky presakujúc do vedomia zábleskami chcenia začať tvoriť ďalšiu (novú) knihu. Začiatkom roku 2016 som túto víziu začal iniciatívne riešiť zháňaním peňazí, čo sa ukázalo ako nie úplne správny prvý krok. To nakoniec potvrdila aj prozreteľnosť sama tým, že v grantovej sfére sa pre môj projekt nenašla podpora.

Tak sa básnický duch musel ďalej uberať vlastnými slobodnými cestami, pomaly smerujúc do jediného bodu, prostredníctvom ktorého by mohlo nastať jeho fyzické ukotvenie v realite. Veľká krát a možno vždy to v živote býva ako pri skladaní mozaiky z kúskov, ktorá z prvu nemusia medzi sebou dávať viditeľný význam, či zmysel. A až ich postupné správne skladanie, tak aby spolu ladili, postupne odhaľuje budúcnosť. Budúci význam tvorených vecí, ktorých skutočnú podstatu a zmysel pre naše bytie poznávame až po ich definitívnom dokončení a opustení. (čo je v podstate asi to isté). To čo bolo už napísané teda ďalej čakalo v šuplíku a nové veci mali ešte len prísť.

Po úvodnej studenej sprche som objavil kampaň Pay with poem – Zaplať básňou. Julius Meinl organizuje v 34 krajinách sveta aktivitu, počas ktorej si môžete v kaviarňach Meinl dať kávu a zaplatiť za ňu básňou. Video ku kampani z roku 2016 si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=eK3SQzsaAj4. 2016 bol druhý rok kampane Zaplať básňou a odvtedy priebežne beží každý rok počas svetového dňa poézie dňa 21. marca. Ďalšie akcie a kampane v súvislosti s poéziou nájdete pod záložkou Poézia tu: https://www.meinlcoffee.com/sk/.

Táto idea, akokoľvek je zameraná na marketing nejakej značky, ma jednoducho zaujala. Okrem toho, že som veľký milovník kávy, mám pocit, že v tejto kampani je možné nájsť hlbší zmysel a prínos pre ľudí, proste niečo viac, ako len prezentácia značky, či produktu. Tak som sa v onen marcový deň vybral do jedného obchodného centra, v ktorom je kaviareň Meinl, aby som skúsil, ako to funguje a zapojil sa. Teda, že tam napíšem báseň a zaplatím ňou za kávu. Netuším koľko podobných ľudí tam v ten deň bolo za týmto účelom. A tiež som sa trochu hanbil pred čašníčkou, ktoré nevyzerala úplne ako fanúšik umenia a už vôbec nie ako fanúšik poézie.

Pamätám si, že som tam hodnú chvíľu sedel a netušil, čo napísať. Kávu už hodnú chvíľu dopitá. Keď má človek snahu tvoriť podľa plánu, teda že si povie, že tu a teraz ide niečo napísať a ak je v tom navyše ešte zakomponovaná aj nejaká forma povinnosti, tak to zrovna ide ťažko. Alebo vôbec. Po nejaké 15tich, či 20tich minútach sedenia pri prázdnej šálke a sledovaní promenády pred kaviarňou nakoniec múzy povolili a podarilo sa mi napísať dve slohy. Touto surovou prvou verziou básne som zaplatil za svoju kávu netušiac, či sa niekomu ďalšiemu ešte dostane do rúk a bude jej ďalej venovať pozornosť.

Tiež som vtedy ešte netušil, že táto prvá verzia básne bude neskôr tvoriť základ pre úvodnú báseň novej knihy a tiež spúšťač samotného ďalšieho tvorivého procesu a samotného rozhodnutia pustiť sa do prípravy rukopisu novej knihy (o tom bude samostatný článok niekedy na budúce). V každom prípade som rád, že sa takáto vec udiala. Som rád, že niekto dostal tento skvelý nápad a že niekto ďalší mal odvahu, schopnosti a ochotu ho v takomto širokom zábere to zrealizovať a podporovať tak poetickú tvorbu, zdanlivo možno nedôležitú súčasť dnešnej doby. Som rád za túto drobnosť, ktorá svojím spôsobom zmenila svet, pretože dala možnosť odvíjať sa nitiam ďalších pozitívnych udalostí, ktorými tvorenie vždy je. V každej šálke.